História Kaštieľa
V úzkom údolí potoka Tolcsva, obklopenom Zemplínskymi vrchmi, sa nachádzajú tri malé obce – Óhuta, Középhuta a Újhuta. Od seba ich delí len 2 - 3 kilometre a spoločne tvoria obec s názvom Háromhuta.
Názov tejto osady sa stal všeobecne známym predovšetkým vďaka jej historickému významu a sklárskym hutiam, ktoré založil František II. Rákóczi. Výrobky z týchto hút patria medzi vzácne poklady uchovávané v múzeách a dodnes sú vyhľadávané zberateľmi. Vyrábali sa tu krištáľové prstence, poháre, fľaše a neskôr aj dekoratívne sklenené výrobky. Prvá sklárska huta začala svoju činnosť v roku 1698 na území dnešnej obce Óhuta a posledná fungovala až do roku 1916.
V dlhom údolí, rešpektujúc charakter miestnej zástavby, dal knieža Ferdinand Bretzenheim postaviť menší poľovnícky a lesnícky dom, ktorý sa stal predchodcom dnešného Kaštieľa. Potvrdzuje to aj pôdorys lokality z 18. storočia uložený v Národnom archíve, podľa ktorého išlo o prízemnú budovu s kamennými okennými rámami.
Po roku 1855 sa táto oblasť dostala do vlastníctva veľkostatkára Frigyesa Waldbotta z Tolcsvy, ktorý v 80. rokoch 19. storočia postavil predchodcu dnešného poľovníckeho Kaštieľa. Podľa rodinných záznamov „prestaval malý lesnícky domček podľa vlastných plánov“.
Východné krídlo dvojpodlažnej budovy v tvare písmena L s uzavretým balkónom vybiehajúcim v rohoch južnej hlavnej fasády, nad ktorými sa týčila veža, bolo postavené paralelne s cestou. Kaštieľ s bielou fasádou, zelenými okenicami a strechou pokrytou červenou pálenou škridlou stál na okraji hutských lesov. Fotografia z roku 1908 dokazuje, že už v tom období bola postavená centrálna veža so slnečnými hodinami. Neskôr pribudlo dvojoblúkové arkádové podlubie podopreté jediným stĺpom a na východnej strane bola ku krídlu pristavaná kaplnka. Interiér Kaštieľa charakterizovala široká chodba, mozaiková podlaha s farebným stredovým vzorom a nábytok v nemeckom barokovom štýle. Steny zdobili jelenie parohy, poľovnícke trofeje, lustre so sviečkami a nástenné svietidlá. V parku kaštieľa sa nachádzal rybník, štrkové cesty a promenády, pričom z oboch strán park lemovali lesy.
Starší obyvatelia obce a okolia dodnes radi rozprávajú príbehy o Kaštieli, jeho premenách, radostných aj smutných obdobiach. Poľovnícky Kaštieľ v Újhute prešiel po znárodnení po druhej svetovej vojne správou viacerých vlastníkov. Slúžil ako rekreačné zariadenie pre učňov, neskôr ako odborárske rekreačné stredisko SZOT (financovaným odborovou organizáciou), následne prešiel privatizáciou a v roku 2011 sa stal majetkom spoločnosti Fémalk Zrt.
Súčasný vlastník si za cieľ stanovil nielen obnovu a zachovanie pôvodného stavu Kaštieľa, ale aj vytvorenie nových možností oddychu pre návštevníkov. Obnova poľovníckeho Kaštieľa predstavuje jedinečné spojenie úcty k minulosti a budovania budúcnosti v srdci Zemplínskych vrchov.
Na základe výskumu Dr. Katalin Dankóovej
Sárospatak, 26. februára 2018
